Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené a krajiny uhorskej svätoštefanskej koruny Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder und die Länder der Heiligen Ungarischen Stephanskrone ←  1867 – 1918 ↓ vlajka znak
Hymna: Gott erhalte Franz den Kaiser
Motto: Indivisibiliter ac Inseparabiliter
Geografia Rakúsko-Uhorsko v roku 1914
Hlavné mesto	Viedeň Budapešť
Rozloha	676 615 km² (v roku 1910)
Najdlhšia rieka	Dunaj
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	51 390 223 (v roku 1910)
Národnostné zloženie	Nemci, Maďari, Česi, Poliaci, Ukrajinci, Rusíni, Rumuni, Chorváti, Slováci, Srbi, Slovinci, Taliani, Židia ai.
Jazyky	nemčina, maďarčina, latinčina (úradné jazyky)
Náboženstvo	rímskokatolícke (štátne náboženstvo), ďalej tiež protestantizmus, grécky katolicizmus, pravoslávie, judaizmus, sunnitský islam
Štátny útvar
Štátne zriadenie	Monarchia
Mena	koruna
Vznik	1867 (Rakúsko-uhorské vyrovnanie)
Zánik	11. november 1918 (rozpad)
Predchádzajúce štáty: Rakúske cisárstvo Nástupnícke štáty: Nemecké Rakúsko Prvá maďarská republika Prvá česko-slovenská republika Druhá poľská republika Západoukrajinská ľudová republika Rumunské kráľovstvo Srbské kráľovstvo Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)

Národnosti v Rakúsko-Uhorsku

Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty

Kráľovstvá a okresy Rakúsko-Uhorska

Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890

Mapa Rakúsko-Uhorska

Rakúsko-Uhorsko bola konštitučná dualistická monarchia v rokoch 1867 – 1918 v strednej Európe.

Rozlohou 676 648 km² bolo druhým najväčším štátom Európy po Rusku a s 52,8 miliónmi obyvateľov (1914) tretím najľudnatejším štátom po Rusku a Nemecku.^[1]

Dejiny a charakteristika |

Rakúsko-Uhorsko bolo vytvorené po prehranej rakúsko-pruskej vojne v roku 1866. Rakúske cisárstvo trvalo až do 8. júna 1867, keď sa habsburská monarchia po rakúsko-uhorskom vyrovnaní zmenila na reálnu úniu Rakúsko-Uhorsko.

Štátoprávne usporiadanie |

V roku 1867 bolo tzv. rakúsko-uhorským vyrovnaním rakúske cisárstvo premenené v reálnu úniu dvoch štátnych celkov (tzv. dualizmus).

Na jednom úseku tvorila hranicu riečka Litava (nem. Leitha) pravostranný prítok Dunaja, preto dostali oba celky polooficiálne názvy:

• Predlitavsko (nem. Cisleithanien) (Rakúsko, oficiálne Kráľovstvá a krajiny na ríšskej rade zastúpené)


• Zalitavsko (nem. Transleithanien) (Uhorsko, oficiálne Krajiny svätoštefanskej uhorskej koruny, t.j. Uhorské kráľovstvo).

Tieto celky boli spojené osobou panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie, so spoločným ministerstvom zahraničia, vojny a ríšskych financií. Každý z oboch celkov mal svoj parlament (ríšska rada v Rakúsku, uhorský snem v Uhorsku). Bosnu a Hercegovinu, ktorá do roku 1908 patrila Osmanskej ríši, spravovali spoločne obe časti ríše cez ministerstvo financií.

Spoločné úrady niesli označenie c. a k. (cisársky a kráľovský), predlitavské úrady c. k. (cisársky kráľovský [podľa českého kráľovstva]) a zalitavské m. k. (uhorský kráľovský).

Územia Rakúska-Uhorska |

Kráľovstvá a krajiny na ríšskej rade zastúpené (Predlitavsko, korunné krajiny) |

• České kráľovstvo


• Dalmátske kráľovstvo


• 
  Haličské a Vladimírske kráľovstvo s
  
  • 
    Krakovským veľkovojvodstvom
  
  
  • 
    Osvienčimským vojvodstvom
  
  
  • 
    Zatorským vojvodstvom
  
  


• Arcivojvodstvo Rakúsko pod Enžou
  


• Arcivojvodstvo Rakúsko nad Enžou
  


• 
  Bukovinské vojvodstvo


• 
  Korutánske vojvodstvo


• 
  Kranské vojvodstvo


• 
  Soľnohradské vojvodstvo


• Hornosliezske a dolnosliezske vojvodstvo (Rakúske Sliezsko)


• 
  Štajerské vojvodstvo


• 
  Moravské markgrófstvo


• 
  Tirolské kniežacie grófstvo
  
  • Vorarlbersko


• 
  Prímorie (Küstenland):
  
  • Kniežacie grófstvo Gorica a Gradisca
  
  
  • mesto Terst
    
  
  
  • 
    Istrijské markgrófstvo
  
  

Krajiny svätoštefanskej uhorskej koruny (Zalitavsko, Uhorské kráľovstvo) |

• Vlastné Uhorsko (v slovenčine tzv. "Uhry")


• Chorvátsko-slavónske kráľovstvo


• slobodný prístav Rijeka (Fiume) [špeciálne postavenie]

Bosna a Hercegovina |

• Bosna a Hercegovina

Bosna a Hercegovina |

Rakúsko-Uhorsko malo podľa článku 25 Berlínskeho mieru z 13. júla 1878 spravovať oblasť Bosny a Hercegoviny, ktorá dovtedy pripadala osmanskému Turecku. Toto poverenie si Rakúsko-Uhorsko vysvetlilo po svojom a 29. júla Bosnu a Hercegovinu (a časť Sandžaku) obsadilo vojensky.

Keď sa v júli 1908 odohrala v Turecku revolúcia Mladoturkov a krajina riešila vnútroštátne konflikty, Rakúsko-Uhorsko využilo situáciu a 5. októbra 1908 došlo aj k formálnej anexii Bosny a Hercegoviny.

Ako slabší imperialistický štát sa Rakúsko-Uhorsko dostalo do závesu Nemecka, s ktorým sa podieľalo na príprave prvej svetovej vojny. Tá viedla k rozpadu Rakúsko-Uhorska. (Oficiálny zánik: 11. november 1918, deň keď sa skončila prvá svetová vojna, hoci mnohé nástupnícke krajiny na jeho území boli vyhlásené už skôr).

S jeho rozpadom sa dodnes nevedia vyrovnať niektorí Rakúšania a hlavne Maďari, čo je príčinou malých sporov medzi Českom, Rakúskom, Slovenskom a Maďarskom.^{[chýba zdroj]}

Nástupnícke štáty |

• Rakúsko


• Maďarsko


• Česko-Slovensko


• 
  Poľsko (časť)


• 
  Rumunsko (časť)


• 
  Kráľovstvo SHS (od roku 1929 Juhoslávia)


• 
  Taliansko (časť)

Charakteristika |

Treba dôsledne rozlišovať medzi Predlitavskom a Zalitavskom: Kým na západe (t. j. v Predlitavsku) predsa len národy dostali značné slobody a pokračovala liberalizácia spoločnosti, na východe (t. j. v Uhorsku) sa národnostný a iný útlak zosilnil (maďarizácia) a spoločnosť zachovávala v mnohých smeroch stredoveké zriadenie (vplyv šľachty a pod.). Kým napríklad dnešnému Česku k úplnej slobode chýbala už len politická samostatnosť, dnešné Slovensko nemalo v Uhorsku vyčlenené ani len administratívne hranice a slovenčina bola na všetkých základných školách a škôlkach (vyššie slovenské školy neboli) zakázaná, ba v niektorých prípadoch aj trestaná.

Cieľom dualizmu bolo predísť rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie udelením kvázi-rovnocenného postavenia Maďarom v monarchii. Rakúsko-Uhorsko sa tak však stalo nástrojom nadvlády rakúskych Nemcov a Maďarov nad ostatnými národmi monarchie a preto ostatné národy monarchiu označujú ako „žalár národov“.

Rakúsko-Uhorsko sa nedokázalo zbaviť tradícií, nebolo schopné riešiť národnostné otázky (hoci pred prvou svetovou vojnou už existoval konkrétny plán na federalizáciu monarchie) a urýchliť priemyselný rozvoj.

Niektorí autori veria, že federatívna Rakúsko-Uhorská monarchia, alebo aspoň stredoeurópska federácia národných štátov utvorených v ich etnických hraniciach, mohla účinne zabrániť vypuknutiu 2. svetovej vojny. Návrhom pripomínajúcim vytvorenie federatívneho Rakúsko-Uhorska bola idea rumunského národovca Aurela Popoviciho na vytvorenie Spojených štátov Veľkého Rakúska. Po atentáte na Františka Ferdinanda v roku 1914 a následnom vypuknutí 1.svetovej vojny, na konci ktorej sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo, bola táto myšlienka zatratená.

Národnostné zloženie |

Národy podľa abecedy (čísla sú pravdepodobne podľa sporného sčítania z roku 1910^{[chýba zdroj]}):

• 
  Česi 6 442 133 – 12,54%


• 
  Chorváti a Srbi 4 380 891 – 8,52%


• 
  Maďari 10 056 315 – 19,57%


• 
  Poliaci 4 976 804 – 9,68%


• 
  Nemci 12 006 521 – 23,46%


• Rómovia 421,379 -- 0,78%


• 
  Rumuni 3 224 147 – 6,27%


• 
  Rusíni a Ukrajinci 3 997 821 – 7,78%


• 
  Slováci 1 967 970 – 3,83 %


• 
  Slovinci 1 255 620 – 2,44 %


• Srbi


• 
  Taliani 768 422 – 1,5%


• Židia

Pozri aj |

• Spojené štáty Veľkého Rakúska

Referencie |

Historický portál Slovenský portál Český portál

Česko-Slovensko (dobové písanie v rokoch 1918 – 1938, v ČSNV a Dočasnom štátnom zriadení a v rokoch 1945 – 1990: Československo)
	Pred 1918	1918 – 1938	1938 – 1939	1939 – 1945	1945 – 1948	1948 – 1960	1960 – 1990	1990 – 1991	1991 – 1992	1993
Čechy Morava časť Sliezska	súčasť Predlitavska	Československá republikaa ČSR	Ríšska župa Sudetyb (súčasť Nemecka)		Československá republikae ČSR	Československá republikaf ČSR	Československá socialistická republikag ČSSR	Česko-slovenská federatívna republika resp. Česká a Slovenská Federatívna Republika ČSFR		Česká republika ČR
			Česko-slovenská republikac Č-SR	Protektorát Čechy a Morava
Slovensko	súčasť Uhorska (Zalitavska)			Slovenská republika 1939 – 1945						Slovenská republika SR
				súčasť Maďarskad
Podkarpatská Rus					Zakarpatská oblasťh (súčasť Sovietskeho zväzu)				Zakarpatská oblasťi (súčasť Ukrajiny)
	Rakúsko-Uhorsko			ČSNV v Paríži a Londýne (1939 – 1940), Dočasné štátne zriadenie v Londýne (1940 – 1945)
a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920. b Územie anektované Nemeckom na základe Mníchovskej dohody z 29. – 30. septembra 1938. c V historiografii známa ako druhá republika. Slovensko a Podkarpatská Rus získali autonómne postavenie ústavnými zákonmi z 22. októbra 1938. Slovensko malo de facto autonómne postavenie už od 6. októbra 1938 (Žilinská dohoda). d Južná časť Slovenska bola anektovaná Maďarskom a Nemeckom na základe prvej viedenskej arbitráže, Podkarpatská Rus bola anektovaná vojensky na základe dohody medzi Maďarskom a nacistickým Nemeckom. e V historiografii známa ako tretia republika. Oficiálne označovaná ako „ľudová demokracia“. Išlo o režim obmedzenej demokracie so značným zahraničným vplyvom Sovietskeho zväzu.					f Po februárovom prevrate 25. februára 1948 bol nastolený komunistický totalitný režim. Obdobie rokov 1948 – 1953 sa v historiografii označuje ako zakladateľské obdobie komunistického režimu, v rokoch 1953 – 1957 došlo (po smrti J. V. Stalina a vzápätí aj K. Gottwalda) k prvej kríze komunistického režimu, po ktorej upevnil svoju mocenskú pozíciu A. Novotný. V júli 1960 bolo celoštátnou konferenciou KSČ konštatované „víťazstvo socializmu“ v ČSR. g Začiatkom 60. rokov nastúpilo reformné hnutie (medzníkom rok 1963), ktoré vyvrcholilo v roku 1968 pokusom o reformu, najmä o čiastočnou demokratizáciou režimu (pražská jar), čo bolo zvrátené inváziou vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Nastáva obdobie tzv. normalizácie (do roku 1989) a vojenskej okupácie Sovietskym zväzom (do roku 1991). Od roku 1969 bola ČSSR formálne federáciou pozostávajúcou z Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR). Dôsledkom Nežnej revolúcie v novembri až decembri 1989 došlo k pádu komunistického režimu. h Oblast Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky (USSR), republiky Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). i Oblast Ukrajiny.